Uzdravenie malomocného
1 Keď Ježiš zostupoval z vrchu, hrnuli sa za ním veľké zástupy.
2Tu sa k nemu priblížil malomocný, kľakol si pred neho a povedal: Pane, keby si chcel, môžeš ma uzdraviť!"
3Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Áno, chcem, buď zdravý." Po malomocenstve nezostalo ani stopy.
4Ježiš mu povedal: Nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako to nariadil Mojžiš -- na dôkaz, že si zdravý."
Rímsky stotník verí v Ježišovu moc
5Keď prichádzal do Kafarnauma, pristúpil k nemu rímsky stotník a poprosil ho:
6Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a trpí hroznými bolesťami."
7Ježiš mu odpovedal: Prídem a uzdravím ho."
8Tu mu stotník povedal: Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu. No stačí tvoje slovo a bude zdravý.
9Veď ja viem, ako to je: Ja sám som podriadený, ale mám aj pod sebou vojakov. Ak niektorému poviem: Choď!, tak ide, a inému: Poď!, tak príde, a ak poviem sluhovi: Urob to!, tak to vykoná. A ty máš takú moc nad chorobami."
10Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo šli s ním: Vravím vám, že s takou veľkou vierou som sa nestretol v celom Izraeli.
11A bude to veru tak, že mnohí ľudia zo všetkých strán sveta zaujmú miesto pri stole v nebeskom kráľovstve s Abrahámom, Izákom a Jakobom,
12kým Izraeliti, pre ktorých bolo kráľovstvo pripravené, budú hnaní do temnôt, kde bude plač a škrípanie zubami."
13Potom sa opäť obrátil k stotníkovi: Vráť sa domov! To, čomu si uveril, sa stalo!" A sluha bol v tej chvíli uzdravený.
Uzdravenie Petrovej svokry
14Potom Ježiš vošiel do Petrovho domu a našiel tam jeho svokru ležať s vysokou horúčkou.
15Dotkol sa jej ruky a teplota hneď klesla a uľavilo sa jej natoľko, že vstala a obslúžila hosťa.
16Večer priviedli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi. Jediným slovom vyhnal z nich zlých duchov a všetkých chorých uzdravil.
17Takto sa splnilo, čo predpovedal prorok Izaiáš: On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby."
Ježiš utíši búrku
18Keď Ježiš videl, ako sa okolo neho hromadia zástupy, rozkázal učeníkom, aby sa preplavili v člne na druhý breh jazera.
19Vtom ho zadržal jeden z učiteľov Zákona a povedal mu: Majstre, pôjdem za tebou kamkoľvek."
20Ježiš mu na to odpovedal: Líšky majú svoje nory a vtáci hniezda, ale ja, Syn človeka, nemám dom ani miesto, kde by som si zložil hlavu."
21Jeden z jeho žiakov mu zasa povedal: Pane, kým pôjdem za tebou, dovoľ mi pochovať otca!"
22Ale Ježiš mu odpovedal: Poď za mnou hneď. Nech tí, čo sú duchovne mŕtvi, pochovávajú svojich mŕtvych."
23Potom vstúpil Ježiš do člna a plavil sa s učeníkmi na druhý breh.
24Zrazu sa strhla prudká búrka a čln sa takmer potápal vo vysokých vlnách. No Ježiš pokojne spal.
25Priskočili k nemu a zobudili ho: Pane, zachráň nás, hynieme!"
26Ale Ježiš im odpovedal: Prečo sa tak bojíte? Kde je vaša viera?" Vstal, pohrozil vetru a vlnám, a búrka hneď prestala a nastalo ticho.
27Učeníci boli ohromení a vraveli si: Kto je to vlastne, že ho poslúchajú víchrica aj more?"
Uzdravenie posadnutých v Gadare
28Keď pristáli na druhom brehu neďaleko Gadary, zbadali dvoch mužov posadnutých démonmi. Žili v skalných hroboch a boli takí nebezpeční, že sa nikto neodvážil tadiaľ ísť.
29Začali pokrikovať na Ježiša: Čo ťa je po nás, Syn Boží? Prišiel si nás trápiť? Ešte na nás nemáš právo!"
30Neďaleko sa páslo veľké stádo svíň.
31A démoni ho prosili: Ak nás už chceš vyhnať, pošli nás do toho stáda svíň!"
32Nedbám, choďte!" povedal im Ježiš.
A hneď vyšli z ľudí a vošli do svíň. Celé stádo sa ihneď splašilo, rútilo sa dolu brehom a potopilo sa v jazere.
33Pastieri svíň sa rozbehli do mesta a všade rozchýrili, čo sa stalo. Celé mesto utekalo oproti Ježišovi a žiadali ho, aby odišiel z ich kraja.