Evanjelium Podľa Marka 10

O rozvode

¹ Ježiš opustil Kafarnaum a cez Zajordánsko prešiel až do Judska. Aj tu sa okolo neho zhromaždili zástupy ľudí, ktoré potom ako zvyčajne vyučoval.

²Prišli za ním farizeji a chceli ho nachytať. Spýtali sa ho, či je povolený rozvod.

³Namiesto odpovede im dal otázku: Čo povedal o rozvode Mojžiš?"

⁴Odpovedali mu: Podľa Mojžiša stačí, ak dá muž svojej žene rozlukový list, a manželstvo je zrušené." --

⁵Vidíte, a práve týmto článkom Zákona urobil Mojžiš ústupok tvrdosti ľudského srdca," povedal na to Ježiš a pokračoval:

⁶Boh si to tak neželal.

⁷Hneď na začiatku stvoril človeka ako nerozlučnú dvojicu, muža a ženu,

⁸v tomto spojení už nežijú ako dvaja jednotlivci, ale stávajú sa jednou bytosťou.

⁹A preto človek nemá právo rozdeliť, čo Boh spojil."

¹⁰Neskôr, keď bol sám v dome so svojimi učeníkmi, znova nadhodili túto tému.

¹¹Povedal im: Ak muž opustí svoju ženu a ožení sa s inou, narúša manželskú vernosť.

¹²A ak žena opustí svojho muža a vydá sa za iného, takisto sa dopúšťa cudzoložstva."

Ježiš požehnáva deti

¹³Niektoré matky prinášali k Ježišovi deti, aby ich požehnal. No učeníci ich odháňali, aby ho neobťažovali.

¹⁴Keď to Ježiš zbadal, nahneval sa a povedal: Dovoľte deťom prísť ku mne a nebráňte im v tom, lebo práve takým patrí kráľovstvo Božie.

¹⁵A dôrazne vám hovorím, že sa nestane občanom tohto kráľovstva ten, kto nepríde k Bohu s detskou dôverou."

¹⁶Potom vzal každé dieťa do náručia, položil mu ruku na hlávku a požehnal ho.

Bohatý človek

¹⁷Keď sa zase vydal na cestu, dobehol ho akýsi muž, kľakol si pred ním a spýtal sa ho: Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som získal večný život?"

¹⁸Ježiš mu odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je len Boh.

¹⁹A poznáš predsa prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, neukradneš, neoklameš, budeš si vážiť svojich rodičov."

²⁰Odpovedal mu: Majstre, všetky tieto prikázania som dodržiaval od svojej mladosti."

²¹Ježišovi sa ten muž veľmi zapáčil. S láskou sa naňho zahľadel a povedal mu: A predsa ti ešte niečo chýba. Choď a predaj všetko, čo máš, peniaze rozdaj chudobným, a tak získaš poklad v nebi. Potom sa vráť a staň sa mojím nasledovníkom."

²²Táto požiadavka sa muža hlboko dotkla. Odišiel smutný, so zvesenou hlavou, lebo bol veľmi bohatý.

²³Ježiš sa rozhliadol okolo seba a povedal svojim učeníkom: Bohatým sa veľmi ťažko vstupuje do Božieho kráľovstva."

²⁴Keď videl, ako ich prekvapili jeho slová, dôrazne zopakoval: Priatelia, do Božieho kráľovstva sa ťažko dostanú tí, ktorí majú srdce pripútané k majetku.

²⁵Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva."

²⁶To učeníkov ešte väčšmi zarazilo a spytovali sa jeden druhého: Tak kto môže byť potom spasený?"

²⁷Ježiš sa na nich pozorne zahľadel a povedal: Bez Boha je to nemožné! Ale s Bohom je možné všetko!"

²⁸Tu sa ozval Peter: Ale ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!"

²⁹Ježiš mu na to odpovedal: Ubezpečujem vás, že každý, kto sa z lásky ku mne a pre šírenie evanjelia niečoho vzdá -- domova, života so súrodencami, s rodičmi alebo s manželkou a deťmi, alebo majetku --

³⁰vráti sa mu to stonásobne už teraz, v tomto čase, a v budúcnosti ho čaká večný život. No tu na tomto svete musí rátať aj s prenasledovaním.

³¹Mnohí, ktorí sú teraz vysokopostavení, nebudú nič znamenať. A iní, ktorí sú dnes poslední, budú tam patriť medzi prvých."

Ježiš tretí raz hovorí o svojej smrti

³²Keď sa uberali do Jeruzalema, Ježiš kráčal vpredu a učeníci za ním, plní úzkosti z toho, čo počuli. Cestou, na pokojnom mieste, sa Ježiš znova rozhovoril so svojimi dvanástimi učeníkmi o tom, čo ho čaká.

³³Ideme do Jeruzalema, a tam sa Syna človeka zmocnia veľkňazi a učitelia Zákona, odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom.

³⁴Budú sa mu verejne posmievať, pľuvať na neho, zbičujú ho a zabijú. Ale na tretí deň vstane z mŕtvych."

Žiadosť Zebedejových synov

³⁵Potom k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a povedali mu: Majstre, chceli by sme ťa o niečo poprosiť."

³⁶Ježiš sa spýtal: Čo odo mňa žiadate?"

³⁷Odpovedali mu: Keď raz zasadneš na trón vo svojom kráľovstve, chceli by sme sedieť najbližšie pri tebe, každý z jednej strany."

³⁸Ježiš im na to povedal: Neviete, o čo žiadate. Môžete piť z kalicha horkosti, z ktorého musím ja piť, a prejsť krstom utrpenia, ktorý ma čaká?" --

³⁹Áno, môžeme," prisvedčili. Ježiš im na to povedal: Dobre, budete piť z môjho kalicha a budete pokrstení rovnakým krstom.

⁴⁰Ale nie je mojou vecou určovať, kto zaujme miesto po mojom pravom a kto po ľavom boku. To už rozhodol Boh."

⁴¹Keď ostatní učeníci zistili, o čo žiadali Jakub a Ján, veľmi sa na nich rozhnevali.

⁴²No Ježiš si zavolal všetkých a povedal im: Viete, že vládcovia a králi utláčajú svojich podriadených, a tí, čo majú moc, ju neraz zneužívajú.

⁴⁵Veď ani ja -- Syn človeka -- som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých."

Uzdravenie slepého

⁴⁶Ježiš potom prechádzal so svojimi učeníkmi cez Jericho. Tu sa k nim pridal veľký zástup. Keď neskôr opúšťali mesto, uvideli, že pri ceste sedí slepý žobrák Bartimej, syn Timejov.

⁴⁷Keď počul, že prichádza Ježiš Nazaretský, začal na plné hrdlo volať: Ježišu, syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!"

⁴⁸Ľudia ho zahriakovali, aby čušal. Ale on ešte hlasnejšie bez prestania volal: Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!"

⁴⁹Ježiš ho počul, zastal a kázal, aby ho zavolali. Bežali poňho a povedali mu: Máš šťastie, Ježiš ťa volá. Vstaň!"

⁵⁰Slepý ihneď odhodil starý plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi.

⁵¹Čo chceš, aby som pre teba urobil?" spýtal sa ho. Bartimej odpovedal: Majstre, chcem vidieť!"

⁵²Ježiš mu povedal: Dobre, stane sa. Tvoja viera ťa uzdravila!" V tej chvíli sa slepému vrátil zrak a hneď sa pobral za Ježišom.